Žijem v krajine kontrastov. Stojím pred výkladom drahej kozmetiky a do nosa mi fučí pach reštauračnej kuchyne z unaveného ventilátora. Celkom vydarený je aj vstup do oddelenia s ovovím a zeleninou supermarketu, ktorý nesie nadpis „Vždy čerstvé“. „Všetci do žatvy“, alebo „Žiadame, aby si každý poupratoval pred vlastným hrobom“ na tabuli pred cintorínom. Cesnak z Číny a najlacnejšie nakladané uhorky sú z Taiwanu. Zbožňujem etikety so slovenským popisom exotických jedál. Čisté „fantasy“. „Ponúkame lacno Face Petting, pre všetky deti, ktoré chcú ísť na karneval“, bolo raz vylepené na stĺpe. pokračovanie článku
Volala najprv môjmu švagrovi, lebo má rovnaké priezvisko a myslela, že to bude môj brat. Potom to číslo stratila, brata nechala na pokoji a volala svokre. Svokra jej to číslo nedala, lebo nebude písať telefónne čísla na nejakú neznámu, súkromnú, emailovú adresu. Múdra stvora. Ale potom to číslo predsa len našla, pretože mi volala znova a posledná ponuka bola 10 eur za 15 minút. Znie to lepšie ako slogan zo supermarketu. Platí len do nedele. Zložila mi telefón so štipľavou poznámkou, že si vždy nájdem výhovorku. pokračovanie článku
Zmieriť, ospravedlniť, alebo poďakovať by sme sa mali ešte skôr, ako príde Zubatá. Potom to ide dosť ťažko. Cez rozbité zrkadlo, obraz, alebo prievan vo dverách by sme tú dotyčnú osobu mohli skôr naštvať, alebo by to vôbec nemusela pochopiť. Ale teraz vážne. Tento príbeh sa stal môjmu otcovi. pokračovanie článku
Trvalo mi dlho, kým som sa naučila hovoriť neviem. Nebol to len môj prípad. Kamoš z Poľska sa priznal, že zápasil s tým istým problémom. Na začiatku štúdia by porozumel aj prednáške v perzštine, na konci sa opýtal aj päť krát: Čo? Ešte raz. S "neviem" diagnózou mali problémy príspevky na konferenciu. Všetko muselo byť ako zo škatuľky, s ružovou mašličkou na vrchu a pepermintovou žuvačkou, aby to nesmrdelo. Ako vystrihnuté z Tabuliek matematiky, fyziky a chémie. Málo kto mal na plagáte nejakú nejasnosť, zaujímavý problém, ktorý ešte celkom nezapadá do teórií. Zlé sa schová, dobré vyzdvihne (Ako dobrá podprsenka, tuším raz povedal pán Lasica). pokračovanie článku
Mama mi povedala, že jej nemám hovoriť Ruska, lebo ona je Ukrajinka a Ukrajinci to nemajú radi. Mám sa k nej správať pekne, lebo deti z okolia Černobyľu majú ťažký život. Vždy som sa k nej správala slušne, pretože som sa jej bála. Medzi nami stála bariéra o veľkosti jej tieňa, do ktorého by sa poľahky zmestili aj moje dve ja. pokračovanie článku
Asi som si mala spraviť makeup a poriadny účes, možno by mi v tom obchode nepovedali, že spoločenské šaty mi neukážu, lebo si ich aj tak nemôžem dovoliť. Tiež si spomínam, ako nám otvorili dvere veľmi ponižujúcim spôsobom. Bola som so synom v obchode so starožitnými autíčkami a modelmi vlakov. Mladá rodinka žijúca v zahraničí z jedného štipka, asi sme na francúzske pomery vyzerakli dosť ošúchane. To isté sa stalo manželovej babinke. Ale tá sa nedala, tie cukríky v nóbl obchode si nakoniec kúpila, dve krabice a všetky ich zjedla predavačkám priamo pred očami. Napriek týmto skúsenostiam som sa nepoučila a sama som sa ocitla na opačnej strane. pokračovanie článku
Pravidlo 1, ako prežiť úradníka. Imigračný úradníci na americkom letisku bývajú rovnako otrávení, ako tí naši, tiež sa to nepokúšajú zakryť a tiež z duše neznášajú nadšené tváre plné entuziazmu. Moju kamošku poslali domov, že je príliš mladá na to, aby sa učila po anglicky (Sranda, ja som vo Francúzsku počula presný opak: Máte 23 a až teraz ste sa začali učiť po francúzsky?). Na mojej tvári nebola ani kvapka nadšenia a entuziazmu, pretože chalan predo mnou to musel tiež otočiť, len preto, že nasmrť unavenému úradníkovi povedal, že jeho najväčšie šťastie bude práca v ich úžasnej krajine. Na otázku, že čo budem robiť v Spojených štátoch som odpovedala, že restroom (teda záchod), opýtal sa ešte raz a ja ešte raz, že restroom. Už by zo mňa nedostal ani kvapku, tak ma pustil. Welcome in best country in the world, teda v amíkove. pokračovanie článku
Rozmýšľame, či sa odhodláme na tretie dieťa. Hľadáme argumenty, či to pôjde, ešte jeden rok bez spánku, asi hej, či to utiahneme finančne a či zvládnem ešte jedno rizikové, mesiace strachu o bábo v brušku, či by som to vydržala v nemocnici... Bola som v šiestom mesiaci. Jeden deň som na sebe nosila Holtera. To je také zariadenie, drôtiky nalepené na tele a krabiča, ktorá vyzerá ako vysielačka, a vôbec, človek s tým chodí ako tajný. Holter sleduje čo za celý deň robí srdce. Na druhý deň som to odovzdala na kardio aj s podrobným denníčkom, časy, udalosti. Primár vyšiel na chodbu a vraví, dobre vám dali zabrať tí lekári. A tiež, že sú to len tachykardie, uf, dieťa bude ok. To hej, dali mi zabrať. A nielen mne. Ten týždeň v nemocnici mi celkom stačil. pokračovanie článku
Mať dieťa s oneskoreným vývinom reči, to znamená, že ho učíte rozprávať ako cudzinca. Slovíčka, jednoduché vety, úplne primitívne, pomaly pridávat. Keď má tri roky, vie pár slov, štyri, krátke vety, ale nerozumieť mu dobre. Ani keď trénujete každý deň. Decká to vedia, že je iný, je ako biely tiger medzi žltými. Ešte k tomu o hlavu vyšší ako rovesníci, čudný. Radi ho strkajú. Aj učky v škôlke sa pozerajú, či predsa len nie je hlupák. Nepovedia to takto, ale civilizovane, však my vieme svoje, napriek tým lístočkom od psychológa, my vieme. Občas poriadnedostane, strkanec, loptou do hlavy. Čo robiť? Učím ho vetu: To sa nesmie, bolí ma to. Nesmiem to za neho riešiť. Bude celý život čakať, že za neho vyriešim veci. Aspoň mu poradím, čo robiť. Niekedy je to ťažké. Vydrží toho veľa, je tvrdohlavý. Chalani ho pošlú do riti, neotravuj a vypadni, ale hra sa mu strašne páči. Rád behá a lezie po skalách. Tak to vydrží. Potom ideme domov, je ticho, ako zvyčajne, cestou domov si všetko premyslí, nie je sprostý, nechceli sa s ním hrať a nálada je zase na nule. pokračovanie článku
Protest sa zmenil na násilnosti? Naozaj? Na hrad šlapalo tisice ľudí, desaťtisíc možno. Kebyže sa tento protest zmenil na násilnosti, Staré mesto je zrovnané so zemou. Horia autá, brány su vybité, všetky výlohy obchodov... a sklo by asi chrúpalo pod nohami po celom meste. Tak by skončil protest násilnosťami. A hŕska extrémistov, ktorý večer nešli trénovať kopanie štamprlíkov, drsné reči, tie čierne bundy, asi by sa nedostali ani na jednu fotku, neštekol by po nich pes. Hm, škoda. pokračovanie článku
Počítače ktoré používame síce podliehajú zákonitostiam kvantovej mechaniky, ale nie sú to kvantové počítače. Kvantové počítače využívajú vnútorný stav častíc, napríklad orientáciu spinu. Doteraz boli vyvinuté kvantové registre ušité na mieru len na isté špeciálne úlohy. V novembri vyšla správa o prvom programovateľnom kvantovom procesore založenom na qubitoch, ktoré sú prevedené za pomoci iónov berýlia. Klasický počítač operuje s reťazcami núl a jednotiek, ktoré konvertuje do nových reťazcov. Pozícia v reťazci sa volá bit a môže mať hodnotu 0 alebo 1. Fyzikálne prevedenie hodnoty klasického bitu je jednoduché. Stav bitu môže reprezentovať vypínač, pričom stav „zapnutý" znamená 1 a „vypnutý" 0. Alebo sa využíva magnetizácia orientovaná hore ako hodnota 1, dole ako 0. Prevedenie kvantového počítača je o niečo komplikovanejšie. Stav kvantového bitu, čiže qubitu, nie je 1 ani 0, ale superpozícia týchto dvoch stavov. V analógii s vypínačom, qubit je súčasne v stave „zapnutý" aj „vypnutý", kým ho nezmeriame... pokračovanie článku
Nesmieme prekročiť oteplenie Zeme o viac ako dva stupne Celzia. Na takomto konsenze sa dohodli Spojené Národy v Riu roku 1992. Dnes vieme, že bol nielen nepostačujúci, ale hlavne nedosiahnuteľný. Mal však dobré zdôvodnenie a predstavuje veľmi dôležitý krok v politickom vyjednávaní o obmedzení emisií skleníkových plynov. V decembri bude v Kodani veľká konferencia, na ktorej sa zúčastnia predstavitelia 170 krajín sveta. Očakáva sa, že výsledkom konferencie bude podpísanie nových dohôd. Nakoľko obmedzíme emisie? Čo si budeme môcť dovoliť zaplatiť? O koľko stupňov Celzia sa oteplí Zem? pokračovanie článku
Pred tromi týždňami som vo Veda.sme :) čítala článok o čiernej diere vyrobenej v laboratóriu. Znelo to trošku kuriózne a priznám sa, nebolo mi celkom jasné, čo tým presne myslia. Asi nie čiernu dieru, ktorá nám zožerie celú Zem aj s Mesiacom. Chcela som vedieť viac a tak som pátrala. Našla som toho habadej. Dokonca aj niečo o umelom horizonte udalostí (aj ten môže byť umelý), zvukových čiernych dierach, bielych dierach a opäť niečo z Cernu. pokračovanie článku
Pod aktualitami posledného Science et Vie som našla krátku správu o takzvanom spasery. Je to laser, jedinečný svojho druhu. Má len 44 nm (nm- nanometer, miliartina metra, približne desať násobok priemeru atómu*) a vyžaruje na vlnovej dĺžke 531 nm (modrá), čiže vo viditeľnej oblasti spektra. Vyrobili ho pod vedením Vladimira Shalaeva na univerzite v Indiane. Nový laser predstavuje výrazný prielom v nanofotonike. pokračovanie článku
Každá častica má svoju antičasticu. Napríklad antielektrón, alebo inak nazývaný pozitrón, je antičastica k elektrónu. Má skoro rovnakú hmotnosť a spin, ale opačný náboj a magnetický moment. V jadre antivodíka sídli antiprotón a okolo neho, zjednodušene povedané, obieha pozitrón. Zo školy si spomínam na taký myšlienkový experiment, v ktorom profesor stretnete svoje dvojča vytvorené z antičastíc a podaním rúk sa strácajú v čistom záblesku energie. Volá sa to anihilácia. Vo vesmíre je antihmoty pramálo. Astronómovia doteraz nepozorovali žiaden veľký zhluk tejto hmoty. Pre kozmológov je však nadmieru zaujímavá, pretože v ich teóriách o počiatku vesmíru bolo hmoty a antihmoty vyvážené množstvo. Pravdu povediac, zrod vesmíru nie je to, čo ma zaujalo v októbrovom čísle Science et Vie. Oveľa kurióznejší bol pre mňa menší článok, ktorý hovorí o antigravitácií. Pod týmto pojmom si predstavujú to, že antihmota by mohla vykazovať opačnú gravitáciu, ako naša obyčajná všadeprítomná hmota. Prakticky by v našom gravitačnom poli mala padať smerom hore. pokračovanie článku
Občas trochu z cesty... ale čo, túlam sa celkom rada.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
