Nechcem do nemocnice

Autor: anna kiliánová | 14.2.2012 o 8:39 | (upravené 14.2.2012 o 9:12) Karma článku: 16,38 | Prečítané:  2852x

Rozmýšľame, či sa odhodláme na tretie dieťa. Hľadáme argumenty, či to pôjde, ešte jeden rok bez spánku, asi hej, či to utiahneme finančne a či zvládnem ešte jedno rizikové, mesiace strachu o bábo v brušku, či by som to vydržala v nemocnici... Bola som v šiestom mesiaci. Jeden deň som na sebe nosila Holtera. To je také zariadenie, drôtiky nalepené na tele a krabiča, ktorá vyzerá ako vysielačka, a vôbec, človek s tým chodí ako tajný. Holter sleduje čo za celý deň robí srdce. Na druhý deň som to odovzdala na kardio aj s podrobným denníčkom, časy, udalosti. Primár vyšiel na chodbu a vraví, dobre vám dali zabrať tí lekári. A tiež, že sú to len tachykardie, uf, dieťa bude ok. To hej, dali mi zabrať. A nielen mne. Ten týždeň v nemocnici mi celkom stačil.

O tom ako to vyzerá v nemocnici nemusím vôbec hovoriť. To vedia všetci. Že špenátová polievka vyzerá ako zlo z hlbín vesmíru. Že na stene sú len fľaky, na chodbe rozriedené fotkami z novín, Tatry, gerbery, exotika.  Keď spíte s hlavou pri elektrickej zásuvke, počujete nielen dianie v svojej, ale aj v susednej izbe. A niekde stále niečo čudne syčí. Že internista príde zažať aj po polnoci, výsluch, aké je vaše meno, dátumy, choroby a čo rodina.  Ani neviete, k čomu ste sa priznali :) O pár hodín pristáva vrtulník. Ešte je tma. Zatvárame okno, aby nás nebudil hluk. Potom ho otvoríme, lebo v izbe sa už nedá dýchať. Prší. Novinka. Okná zatekajú. Zohnať plachty, hodiť ich na podlahu, inak mi tá kaluž špinavej vody nalezie do tašiek. Spíme. Chvíľu. Nasleduje studený teplomer do ucha. Je to ako vtip z pobytu na lyžiarskom. Zmerať tlak, lieky, zo stolíka odstrániť všetky známky života a vizita.

Lekár jej prehmatáva brucho. Ona chce ísť  domov. Nemôže, že ho má tvrdé. A brucho má tvrdnúť až pri pôrode. Ona plače, lebo má všetkého plné zuby a cítila sa dobre. Keď odíde lekár, setrička ju chytí za ruku. Bruško môže tvrdnúť aj mimo pôrodu, po námahe, vraví celkom vľúdne. Pred budúcou vizitou ležte v kľude aspoň desať minút. To bude dobré.

Na obedy sa tešia asi všetci. Je to happening, dobrodruťstvo, sci-fi. Po obede prichádza depka, lebo do večere sa už nič zaujímavé neudeje. V nedeľu je to najhoršie, lebo nebude ani večera. Len zásoba chleba s fake syrom bambinom (fakt existuje napodobenina bambina).

Vraj si jedna z lekárok zabudla bríle na čítanie doma, asi, lebo pacientke pichla vyvolávačku mesiac pred pôrodom. To brucho sa jej nezdalo, príliš veľké. Našťastie injekcia nezabrala, našťastie pre dieťa.

Na izbu príde nová. Je smutná. Na druhý deň jej robia monitor, malé umrelo. Všetci plačeme. A potom jej povedia, že keď sa takto zmenila situácia, má si zbaliť veci a ísť domov a nahlásiť sa tam, v okresnej nemocnici. Ako má ísť domov s tým mŕtvim bruškom. Jej mama urobí na oddelení skutočný vietor.

Zaspím len tak, že mám na ušiach prehrávač a do uší mi ide jedna z rozprávok od Pratchetta. Brucho mi tvrdne, trochu aj bolí z toho, ako som sa ráno šmikla na mokrej podlahe.

No a na ďalší deň už nedokážem počúvať nové správy. Bojím sa, že sa mi vrátia závrate, priviažu ma k posteli a už ma nepustia. Plačem do telefónu manželovi, lapám dych a s červenými očami sa potom cítim ako hysterická krava, lebo sa mi v podstate nič nestalo a všetci sedia v kľude so zaťatými zubami. Aj tá s mŕtvym bábom. V noci po injekcii porodí na sesterni.

Príde deň, na Holtera ako vyšitý. Spolubývajúca vraví, že keď ju domov nebudú chcieť pustiť na malej vizite, na veľkej predvedie hysák. Nakoniec ho predvedie na malej, nenútený a skutočný. Domov ju pustia. Aj ja chcem ísť. Tiež ma nechcú pustiť s tým Holterom. Že vraj prečo som si navymýšľala vysoký tlak a závrate. Ale ja som si nič nevymyslela, hovorím ukrivdene. Nakoniec ma pustia. Tí dvaja lekári. Usmievajú sa na mňa ako na laboratórnu myš, ktorú vypúšťajú do prírody, len si bež, ty sa ešte vrátiš. Pozerám sa im do očí a tlčie mi srdce ako o život, ledva dýcham, tachykardie. Vedľa postele stúpa dym, horí im monitor. Aj to si napíšeš do denníčka, pýta sa spolubývajúca so širokým úsmevom. Hej, zaznamenám požiar na papier. Na kardiológii chceli, aby tam bolo všetko. Je tam aj tvoj hysák, vravím, tak nevyskakuj. Smejeme sa obe.

Nakoniec to dopadlo dobre. Trvalo to ešte mesiac, kým ma prešlo búšenie a lapanie po dychu. Malá sa narodila pekne na termín. Naše zlatíčko. Ale či mať ešte tretie dieťa. Možno. Uvidíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?