Ako prežiť hurikán

Autor: anna kiliánová | 27.2.2012 o 10:21 | (upravené 27.2.2012 o 11:34) Karma článku: 10,80 | Prečítané:  824x

Pravidlo 1, ako prežiť úradníka. Imigračný úradníci na americkom letisku bývajú rovnako otrávení, ako tí naši, tiež sa to nepokúšajú zakryť a tiež z duše neznášajú nadšené tváre plné entuziazmu. Moju kamošku poslali domov, že je príliš mladá na to, aby sa učila po anglicky (Sranda, ja som vo Francúzsku počula presný opak: Máte 23 a až teraz ste sa začali učiť po francúzsky?). Na mojej tvári nebola ani kvapka nadšenia a entuziazmu, pretože chalan predo mnou to musel tiež otočiť, len preto, že nasmrť unavenému úradníkovi povedal, že jeho najväčšie šťastie bude práca v ich úžasnej krajine. Na otázku, že čo budem robiť v Spojených štátoch som odpovedala, že restroom (teda záchod), opýtal sa ešte raz a ja ešte raz, že restroom. Už by zo mňa nedostal ani kvapku, tak ma pustil. Welcome in best country in the world, teda v amíkove.

Pravidlo 2, ako si nájsť bývanie. Restroom, ani umývača záchodov v zábavnom parku v Ohio som nakoniec nerobila. S frajerom sme sa vybrali do mestečka Virginia Beach, pobrežie Atlantiku, jeden rad hotelov, druhý rad reštík a zvyšok domy, z tenkých drevených trámov.

Našli sme si podnájom v dome na parkovisku, presnejšie v takom suteréne, v zložení dvaja poliaci, dve estónky a dvaja rusi. Všetci sme boli asi nadmieru jedineční, pretože sme spolu vydržali bývať len mesiac. Jeden z poliakov bol jedináčik z bohatej rodiny. To znamená, že si aj o štvrtej ráno pustil magič, lebo mal chuť a vôbec ho nenapado, že by to niekomu mohlo vadiť. Druhý z poliakov mal ruksak pllný lístočkov od mami, na ktorých boli popisky typu: A toto si per na 40tke, viac nie, inak sa ti to zrazí. Alebo: Praženica, smaženie cibuľky vynechaj, zohrej panvicu, roztlč vajce, chvíľu miešaj a pridaj soľ. Estónky boli umelkyne, také, ktoré nikto nechápe. Preto sa s nami radšej ani nebavili. A ruský pár, krásna ruska a taký typický rus s baňatým nosom, presťahovali sa do obývačky, aby mali súkromie, ktoré prerástlo do strašného zápachu zhnitých odpadkov.

Tak sme sa s nimi rozlúčili, v dobrom a tuším hlavne v zlom a presťahovali sme sa k psychopatickej Linde do domceka z umelohmotných dosiek, ale hlavne s vlastnou izbou a výhladom na jazierka, ktoré kedysi vybágrovalo tornádo.

Pravidlo 3, ako sa nenechať zlomiť. Cez dopoludnie sme pracovali v hoteli. Riadili nás tam asi stokilové černošky a bolo to fakt drsné, bolo ťažké im odporovať, alebo niečo vysvetliť. Často som sa vedľa nich cítila ako nejaký prízrak z hôr. Veľmi záhadné bolo len to, z kadiaľ pochádzam. Ich prestavy boli zmesou čínskeho vidieku a ruskej zimy. Čudné im bolo aj to, čo jeme. Oni mali na raňajky čipsy z automatu, my deti chudobnej krajiny chlieb a kávu. Nakoniec sme im páchli.  A to bolo veľmi nepríjemné.

Druhá práca. Reštika, maročania, turci, poliaci, bulhari a rusi. Všetci načierno. Majitelia boli spravidla gréci, teda celá grécka rodina, kráľovná matka, strašná sekera, znudený kráľ otec, ktorý sa snažil v nestrážených chvíľach obťažovať cudzinky, v tých strážených stál pri pulte a zle pozeral na zamestnancov, aby nekradli a aby sa neflákali. Novú generáciu grékov reštaurácia nezaujímala, ale aj tak tam pracovali, lebo tak to má byť a vodili si tam aj svoje malé dietky, aby videli, čo ich jedného dňa čaká.

Frajer poobede robil kuchára a to po týždňovom zacvičovaní, ako pokrájať zeleninu a neodpíliť si prsty, ako namazať na pizzu omáčku a porozhadzovať suroviny. Akákoľvek zručnosť navyše bol luxus a európania boli z tohto hľadiska veľmi luxusný zamestnanci. Ale asi všetky tie kurzy neboli len tak, lebo raz nespokojná rodinka vrátila  objednávku, že pizza nebola dosť pekná.

Najlepší spôsob, ako sa nenechať zlomiť, mala Táňa. Černošky ju akceptovali, ak ju náhodou aj neuctievali, maročania sa jej dvorili, mexičania s kyticami kvetov zúfalo utekali za jej byciklom a veľký grécky otec ju nenávidel, lebo vedel, že ju nikdy nebude mať. Na prste mala snubný prsteň od muža, ktorý sa kvôli nej vzdal katolíckej cirkvi. Nebola ani tak pekná, ale nadmerne šarmantná, alebo čarovná, čojaviem, nie som chlap :)

Pravidlo 4, ako prekonať šok. Na šok sme si po čase zvykli. Na tony vyhodeného jedla, v reštike, na izbách po odsťahovaných turistoch. Na množstvo obéznych detí, na papierové domy, na to, že všetci poznajú naše nadávky, poliaci, potvory, ich všetky naučili, a ešte na pozvania na párty: Čo ti zoženieme, koks, LSD, len si povedz.

Pravidlo 5, ako prežiť hurikán. Na Virgíniu Beach sa rútil hurikán. V telke upozorňovali ľudí, že sa bude evakuovať až po dvaciatu ulicu. My sme bývali na štvrtej. Linda mávla rukou, že to bude v pohode, že jej stena je hrubá až dva palce, lieky pre istotu zapila rumom a šla si ľahnúť. My sme si ľahnúť nemohli, pretože nám v žilách pulzoval potkaní inštinkt vyskočiť z lode. Ujal sa nás poslíček z pizzérie. Najprv nás zobral na pobrežie. Stála som za stĺpom, ale aj tak som nevidela zhola nič, lebo piesok a voda sa valili tak prudko, že ma škaredo bodali do tváre. Na päťdesiatej druhej ulici sa prehnal len strašný vietor. Vyvalil poslíčkove vchodové dvere, ako neželaný hosť a poriadne zvýril chlpy po jeho dvoch psoch. Boli všade, v pive, v otvorenom jogurte, v nose, aj v ústach, ak chcel človek niečo povedať. Linda všetko prespala, napriek tomu, že jej vzalo polku strechy. Ja som vravela, že to bude v pohode, hodila flegmaticky plecom.

Z amíkova som prišla vyšportovaná, ako vrcholový atlét, v nových handrách, úplne šťastná na rodnej hrude s novým kompom pod pazuchou. Včera nadobro doslúžil, nech je mu zem ľahká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?