reklama

Naša ukrajinka

Mama mi povedala, že jej nemám hovoriť Ruska, lebo ona je Ukrajinka a Ukrajinci to nemajú radi. Mám sa k nej správať pekne, lebo deti z okolia Černobyľu majú ťažký život. Vždy som sa k nej správala slušne, pretože som sa jej bála. Medzi nami stála bariéra o veľkosti jej tieňa, do ktorého by sa poľahky zmestili aj moje dve ja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Mala som asi deväť, bolo to tesne po revolúcii. Bola to taká cirkevná akcia, pod názvom dobročinnosť, zober si na mesiac černobyľské dieťa, urobíš dobrý skutok. A mne sa to zdalo ako skvelý nápad. Otec váhal, kvôli trom dcéram pristavil k domu ďalšiu kúpeľňu. Aby ráno našiel hrebeň na svojom mieste a aby si miesto zubnej pasty nenatrel na kefku indulónu. A k trom dcéram malo pribudnúť ešte jedno dieťa z Ukrajiny. Neboli sme veľmi bohatí, ďalší stravník do rodiny stojí peniaze. Váhal. Mama mala vždy dobré srdce, dala sa ľahko presvedčiť, a tak orodovala, aby sme sa postarali o toho postihnutého chudáčika z Černobyľa, kedy ešte budeme môcť urobiť takýto dobrý skutok, a aby som sa mala v lete s kým hrať. Predsa len, moje sestry na mňa nemali nervy, boli o dosť staršie, jedna o osem a druhá až o jedenásť rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rodičia ma poučili, aby som jej nehovorila Ruska, lebo ona je Ukrajinka, mohla by sa uraziť. A tak prišla Marína. Päť kusov kvetinkovaných šiat, dva svetre, tenisky a papuče. Bola o dva roky staršia, ale asi dvakrát taká ťažká ako ja .

Vďaka nej som sa nučila dve vety, ktoré si budem pamätať navždy. Kolbasy net? Toto sa spýtala vždy, keď bol na raňajky chlieb so syrom. Mama, profesionálny pedagóg, poňala situáciu pozitívne. Snažila sa jej trpezlivo vysvetliť niečo v tom zmysle, že kolbasu nemá vždy na raňajky ani západná civilizácia a syry sú veľmi dobré na rast kostí a pre zdravé zuby. Marína bola s týmto vysvetlením veľmi nespokojná a keď sme sa nepozerali, dala si z kolbasy aj sama.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá veta: Kak tebja zavut, devočka. Pýtali sa ma to všetci známi mojich rodičov a sestier, ktorí sa chceli prísť pozrieť aprihovoriť ukrajinskému chudiatku z postihnutej oblasti. Z dvoch dievčat si logicky vybrali to tenké a chudé, teda mňa.

Marína rozhodne nebola ten typ dievčaťa, ktoré by sa tešilo z mojim hier. V tom veku som preferovala beh o zlomkrky krížom cez polia, lúky, lesy, hľadanie chrobákov a lezenie na stromy. Nič pre Marínu. Marína objavila krásy izby mojich starších sestier, opaľovacie krémy a módne časopisy.

Spomínam si, ako sa moja najstaršia sestra pokúsila Maríne ušiť krátke nohavice. V šití bola fakt macher, odhliadnuc od prúseru, keď môjmu otcovi rostrihala nový oblek na krátku sukničku a vestu pre seba. Spomínam si, ako idem po schodoch a na chodbe sa ozýva strašný rev. Moja sestra kičí niečo nezrozumitelne po rusky, Marína trhá pásikavé kraťasy a tú som rozumela celkom jasne, ako kričí slovo: Krova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomínam si na Maríninu nechuť sprchovať sa. Ako sestra nakúka do kúpelne a vraví, že Marína sedí na kraji vane a s natiahnutým ukázovákom šibrinkuje pod tečúcou vodou, aby to budilo dojem, akože sa sprchuje. Potom sestra klope na dvere kúpelne a vraví s ťažkým, ruským prízvukom: Marína, ja ťa viďaju!

A ešte si spomínam, že v našej dedine boli ešte dve ukrajinské dievčatá. Zorganizovali sme im stretnutie. Ale veľmi sa k sebe nemali, ani neviem prečo, akoby sa im bridil spoločný pôvod.

Marína odišla a všetkým poriadne odľahlo. Mame sa sa konečne uvolnil kŕčovitý úsmev, ktorým chcela celý mesiac udržať v domácnosti pozitívnu energiu. Pre mňa to znamenalo, že zo stoličky v mojej izbe zmiznú kvietkované šaty a čudný cukríkový zápach, ktorým sa Marína striekala každé ráno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhruba po mesiaci prišiel list od Maríniných rodičov. Nebol ďakovný. Stálo v ňom, že by sme mohli Maríne poslať nejaké rifle a rifľovú sukňu, prípadne jednu rifľovú bundu aj jej mladšiemu bratovi, keďže za ten mesačný pobyt u nás zaplatili nemálo peňazí. Mama sa chytila za čelo : A máš to tu, že dobročinnosť. Otec buchol päsťou do stola a povedal: Prekliati rusi, sú drzí ako ploštice.

anna kiliánová

anna kiliánová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Občas trochu z cesty... ale čo, túlam sa celkom rada. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu