So long, alebo ako sa odchádza z tohto sveta

Autor: anna kiliánová | 26.3.2012 o 20:19 | (upravené 27.3.2012 o 18:27) Karma článku: 14,69 | Prečítané:  727x

Zmieriť, ospravedlniť, alebo poďakovať by sme sa mali ešte skôr, ako príde Zubatá. Potom to ide dosť ťažko. Cez rozbité zrkadlo, obraz, alebo prievan vo dverách by sme tú dotyčnú osobu mohli skôr naštvať, alebo by to vôbec nemusela pochopiť. Ale teraz vážne. Tento príbeh sa stal môjmu otcovi.

Vedľa môjho otca sa cítim ako američan vedľa európskeho babysittera svojho decka, alebo pacient po lobotómii vedľa McGyvera. Niekedy žasnem, čo všetko sa za život naučil. Vie opraviť televízor, práčku, auto, stíhačku (no fakt), parnú aj elektrickú lokomotívu. Vie namaľovať pekný obraz, asi to nie je Monet, ale ktovie či by vedel Monet postaviť dom.  Okrem toho je to jeden z detí povojnovej generácie, ktoré sú naučené, že treba ľuďom pomáhať a byť žičlivý.

 

Jedného dňa ho cestou z práce pristavila babka, či by jej cez leto nemohol prísť spraviť väzbu na dom. Bola som malá a väzbu na dome som si predstavovala, ako nejakú konštrukciu, podobnú veľkej stuhe, ktorú treba po dokončení stavby prestrihnúť nožnicami. Otec však nemohol, pretože sa sľúbil niekde inde, mal toho veľa. Babka otrávene mávla rukou a frkla, že tak nech si ide do čerta.

 

Babku som stretávala často, pretože bývala blízko potravín. Niekedy som jej pomohla s nákupom domov a za ochotu som dostala niečo zo zákutí jej kuchyne. Spomínam si na oplátku rozmočenú malinovým lekvárom. Fuj :) Ako slušnosť káže, nejako som to skonzumovala a pekne sa poďakovala.

 

Na mňa bola  vždy milá, ale aká bola milá na mňa, taká nevľúdna bola na otca. Vždy keď sme spolu išli domov, otec z práce, ja zo školy, pekne sme sa pozdravili, ale ona sa pozrela len na mňa a povedala: Dobrý deň, Anička. Dala otocvi vedieť, že nikto z jeho rodiny nieje tak zatratený ako on.

Trvalo to takto celé roky. To, že sa na neho hnevá mu dala vedieť zakaždým, keď sa stretli. Až sa stalo, že otec išiel z práce, vtedy sám, babka sa pridala k nemu a ticho sa mu prihovorila. Otec spomalil krok, aby mu stačila a počúval, ako mu niečo šepká. Boli to bežné veci, čo celý deň robila a tak. V strede kopca sa babka zastavila a spadla na zem. Otec jej hľadal tep, volal sanitku, pokúšal sa jej dať umelé dýchanie, ale bolo jasné, že bola mŕtva v momente, keď bola na zemi.

 

Domov prišiel úplne zničený a asi hodinu sa pri nedotknutej a značne studenej polievke pýtal, prečo mu to preboha urobila. Nie je nič horšie, ako keď vám v rukách umrie človek.

Spomínam si z detstva na ešte niečo, ako sme s otcom stretli starého pána. Otec sa pýtal, ako sa má a on nám povedal, že mu pred hodinou umrela žena. Bola som malá, ale pamätám si na to celkom živo, aj na to, ako hovoril, že sedela v kresle, celkom pokojne, že sa na neho pekne a milo usmievala, ako mladé dievča a potom zrazu zaspala. Z očí mu tiekli veľké slzy a vyzeral aj šťastný, aj nekonečne smutný.

Myslím, že pred smrťou prichádza stav zmierenia, zrejme to nie je nepríjemný pocit, hovorí, že príde koniec. Človeku sa vypnú všetky fyzické obvody, aby našiel ten najlepší spôsob ako z tadiaľto odísť. No a babka si na to vybrala môjho otca.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?