Cieľom podpísaných dohôd v Riu bolo zabránenie nebezpečným klimatickým zmenám. Prípustné priemerné oteplenie Zeme sa stanovilo na 2˚C, presnejšie povedané 2˚C a menej od priemernej teploty Zeme spred industriálnej éry (čiže spred roku 1850).
Čo znamená oteplenie o 2˚C? Ako sa vyjadril Stephen Schniered, nobelový klimatológ z Univerzity v Stanforde: Ak ste Inuit a vašu civilizáciu ohrozuje topenie ľadovcov, alebo žijete v Andách a závisíte od ľadu na kopcoch, ktorý sa stenčuje, potom oteplenie o 2˚C vnímate ako skutočné nebezpečenstvo. Ale ak obhospodarujete statok niekde v strednej Európe, nebudete to pociťovať ako drastickú zmenu. Ďalej hovorí: 2˚C nepredstavuje hranicu, nad ktorou nás čaká koniec sveta. Pre niektoré oblasti sveta znamená veľké zmeny oteplenie už o 1,5 ˚C, inde sa v podstate nič nestane, ani keď prešvihneme hodnotu 2,5 ˚C. Globálne otepľovanie teda nie je homogénne, ani jeho dôsledky nie sú všade rovnaké.
Istá hodnota oteplenia znamená pre našu planétu nevratné zmeny (ako topenie polárnej čiapky). Tieto zmeny môžeme považovať za nebezpečné. Inak povedané, budeme v tom namočený až po krk. Aká je to hodnota? Nevie sa presne. Vieme ale, že obmedzenie na 2˚C nebude stačiť. Bezpečná hranica otepľovania by mala byť nižšia, okolo 1,5 ˚C proklamuje AOSIS (Aliancia ostrovných štátov, ktorá sa zaoberá zvýšením hladiny mora v dôsledku klimatických zmien). V časoch pred industrializáciou bola hodnota koncentrácie CO2 približne 275 ppm (počet častíc na milión). Momentálna koncentrácia CO2 je 385 ppm. Od roku 1850 sa naša planéta oteplila o 0,7 ˚C a stúpa to ďalej. Ak by sme hneď a zaraz obmedzili emisie skleníkových plynov, otepľovanie by sa ustálilo na hodnote 1 ˚C. Aby sme obmedzili oteplenie Zeme na 1,5 ˚C, museli by sme hodnotu 385 ppm znížiť na 350 ppm.
Podľa najnovších štúdií na niečo také ešte nemáme technológiu (ale zase kto vie, čo bude o desať - pätnásť rokov). Múdre hlavy v Kodani sa budú pravdepodobne snažiť dohodnúť na obmedzení koncentrácie CO2 v ovzduší na 450 až 550 ppm do konca storočia.
EMF, Stanfodr (Energy Modeling Forum) prezentovali naozaj zaujímavý ekonomický odhad, ktorý hovorí, aké hodnoty zvýšenia CO2 si môžeme dovoliť zafinancovať. Porovnali niekoľko klimatických modelov a takýto je výsledok (viď. tabuľku):
Obmedzenie hodnôt na 450 ppm do konca storočia pripúšťajú len dva klimatické modely. Museli by naň pristúpiť a začať ich spĺňať všetky štáty sveta do roku 2012 (čo mi pripomína, že Spojené Štáty neboli ochotné podpísať ani Kjótsky protokol o znížení emisií). Do roku 2020 by museli znížiť emisie na 70 % dnešnej produkcie. Model MiniCam hovorí, že by bolo nutné postaviť 500 nových jadrových reaktorov a odčerpať 20 miliárd ton CO2. Ak by to bolo splnené, priemerná teplota Zeme sa zvýši „len" na 2 až 2,8 ˚C do roku 2100. Oveľa reálnejšie sú hodnoty 550 ppm, čo znamená oteplenie o 2,8 až 3,2 ˚C.
Ja osobne vsádzam na nové technológie. Čo dodať? Asi len že :-(
* Len industriálne štáty- štáty z Anexu 1 Kjótskeho protokolu. Zoznam nájdete na stránke http://unfccc.int/parties_and_observers/parties/annex_i/items/2774.php
ZDROJE:
Science et Vie 10-09
http://emf.stanford.edu/files/evnts/5613/EMF_22_International_Overview_Update_2009-10-22.pdf
http://www.erantis.com/events/denmark/copenhagen/climate-conference-2009/index.htm
http://www.sommetjohannesburg.org/institutions/frame-aosis.html
