reklama

10 eur za 15 minút

Volala najprv môjmu švagrovi, lebo má rovnaké priezvisko a myslela, že to bude môj brat. Potom to číslo stratila, brata nechala na pokoji a volala svokre. Svokra jej to číslo nedala, lebo nebude písať telefónne čísla na nejakú neznámu, súkromnú, emailovú adresu. Múdra stvora. Ale potom to číslo predsa len našla, pretože mi volala znova a posledná ponuka bola 10 eur za 15 minút. Znie to lepšie ako slogan zo supermarketu. Platí len do nedele. Zložila mi telefón so štipľavou poznámkou, že si vždy nájdem výhovorku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Znelo to ako hlas z minulosti stratený niekde na prechode uprostred Pekingu. V prvom telefonáte sa ani nepredstavila a nepovedala o aký projekt konkrétne ide. Na otázky nereagovala a chcela stretko, len hodinku. Hovorím, nech ide o čokoľvek, nemám čas, cestujem na týždeň preč. Ten istý deň mi volá a oslovuje ma zvláštnym, cudzím menom, že ma už čaká. Znie to trochu spirituálne, ale ja sa nedám, nech čaká, ale koho vlastne. O dva dni volá opäť a opäť to isté. Asi zabudla, že som preč. Ale čo, možno má chuť na výlet do Nízkych Tatier. Prosím. Krásna príroda a ten vzduch. A konečne hovorí svoje meno. Aj tak som si ho nezapamätala, ale aspoň som si ju uložila do zoznamu pod menom Otrava.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ty kokos, hovorím presne s týmto oslovením svojmu druhému, vnútornému ja, to musí byť ťažko hektické povolanie, keď zabúda vlastné meno, názov pracovného projektu a komu volá. Našťastie si spomeniem, že niekedy dávno, v časopriestore matky na materskej, asi pred sto rokmi, mi z ministerstva poslali obálku, že sa mám zúčastniť projektu, celkom dobrovolne, niečo ako prieskum úrovne vzdelanosti stredne starej generácie.

Opäť volá pani Otrava a naše stretnutie naráža na prekážku, cez dopolunie mám jedno neposedné, malé dieťa, poobede hneď dve. Mám dve oči, dve ruky a nohy, proste dohliadnuť na tých dvoch a ešte niečo vypĺňať je skoro nemožné. Je to ako lúštiť na detskom ihrisku to najobtiažnejšie Sudoku zemegule. Navrhujem, aby mi dotazník poslala mailom a ja sa na to pozriem, keď sa uvolní nejaká chvíľočka, možno večer, keď zaspia deti. Ale dotazník sa nedá poslať, len vyplniť u nej na otravnom počítači. Fajn, tak sa nič nedeje. Či? Prieskum sa zaobíde aj bez mojích bystrých postrehov, vravím jej. Ale v tom prichádza ponuka. Stačí chvíľočka, vyplniť osobné údaje, ostatné vyplní za mňa sama. No toto, aké jednoduché. Vyráža mi dych a premýšľam, akú províziu jej z tých desať eúr ponúknuť, aby som z toho dotazníku vyšla ako milé a veľmi múdre dievča.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledný telefonát prichádza asi po mesiaci. Trošku ma prekvapil, pretože pani Otarava má nové číslo. Posledná ponuka je 10 eur za 15 minút, do nedele, super ponuka od nášho ministerstva. Ale ja mám vždy po ruke nejakú výhovorku. Dovi. Hovor ukončený.

anna kiliánová

anna kiliánová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Občas trochu z cesty... ale čo, túlam sa celkom rada. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu